Na premiére filmu „Diabol nosí Prada 2“ v New York vstúpila Emily Blunt na červený koberec spolu s Anne Hathaway, Meryl Streep a Stanley Tucci. Štvorica okamžite pripomenula ducha pôvodného filmu, no zároveň ho pretavila do modernejšej perspektívy — tam, kde sa ich ikonický status stretáva s vedomou prítomnosťou a vplyvom. Zábery z podujatia zdôrazňujú práve toto: nejde len o nostalgiu, ale o budovanie novej, spoločnej vizuálnej identity.

Najvýraznejšie tu vystupuje hra kontrastov — nie ani tak vo farbách, ako skôr v samotnej štruktúre šiat. Vrchná časť je pevne tvarovaná a takmer architektonická, zatiaľ čo sukňa sa rozlieva do bohatých, viacvrstvových objemov z vrstveného tylu. Vzniká tak silueta, ktorá nenasleduje línie tela, ale ich nanovo preformulúva.

A tu sa objavuje výrazná väzba na živočíšny svet, ktorý vždy patril ku kľúčovej estetike značky Schiaparelli. Kým Elsa Schiaparelli premenila módny dom na synonymum odvážnych faunistických motívov — ako napríklad ikonické šaty s homárom, ktoré v svojej dobe šokovali — Daniel Roseberry tento jazyk posúva smerom k vtákom. Perie, krídla a zdanlivo ľahké, no v skutočnosti komplexné konštrukcie tvoria hlavnú líniu kolekcie.V konkrétnom prípade šiat Emily Blunt sa táto idea premieňa do korzetu, ktorý pripomína hruď malého vtáka. Nejde o doslovnú referenciu, ale o formálnu interpretáciu: povrch, krivky a hutnosť evokujú organický, takmer anatomický pocit. Naopak, sukňa rozširuje pohyb a vytvára sochársky efekt, ktorý sa rozvíja zároveň horizontálne aj do hĺbky prostredníctvom viacvrstvového vrstvenia tylu.

Anne Hathaway, Meryl Streep a Stanley Tucci spolu s ňou vytvárajú vizuálnu rovnováhu založenú na rozdieloch. Kým Streep stavia na prísnejšej línii a Hathaway na čistej elegancii, Blunt prináša prvok narušenia. Jej šaty nehľadajú harmóniu, ale kontrast. Je to zároveň aj narážka na samotný film?